Milá redakčná rada, milí spoluobčania

Veľkonočné sviatky vníma každý z nás rôzne. Každý z nás ich aj preto napĺňa iným spôsobom. Možno práve preto vďaka tomu, vďaka nim a vďaka občasníku Králičan, ktorý sa mi dostal do rúk práve v deň rozjímania, som dospel k rozhodnutiu napísať Vám tento list. Tiež uskutočniť niečo, čo bude na osoh nám všetkým.

 Žijeme veľmi uponáhľaný život. Žijeme ho tak rýchlo, že si ani nestihneme uvedomiť ako sme zostarli. Ako nám uplynula mladosť. Ako nám vyrástli deti. Ako zarástli cestičky v lese po ktorých sme tak radi chodievali, na ktorých snívali o ideáloch, ktoré už miznú v hmle rovnako ako Banská Bystrica pri pohľade z Králik, v niektoré skoré rána. Tiež máte tieto pocity? Alebo ešte ste si ich nestihli uvedomiť?

Už či je to tak alebo onak, vždy je potrebné nájsť si chvíľku na rozjímanie. Na zhodnotenie určitej etapy svojho života a svojho bytia. Svojich činov a skutkov, ktoré sme učinili nie v prospech seba ale v prospech tých, s ktorými sa denne stretávam, korým vďačím za to že sme, že dýchame čistý vzduch, žijeme pokojný život, cítime sa príjemne, máme možnosť počas sviatkov vychutnať si sviatočnú atmosféru ...  Je toho veľa za čo musíme poďakovať iným aby naše túžby mohli byť naplnené. Vlastne v našom uponáhľanom bytí si to ani neuvedomujeme. Všímame si len prekážky, ktoré nám stoja v ceste za naším „bezohľadným“ naháňaním sa.

Prvé číslo siedmeho ročníku Králičana som si prečítal doslova od A po Z. V prvom okamžiku môj pohľad bol kritický. Mám viac skúseností, väčší rozhľad, som väčší odborník ako prispievatelia čísla, či nadšenci realizačného tímu. Je prirodzené, že môj pohľad je iný. Je to pohľad stolárskeho majstra na stoličku, ktorú som si vyrobil JA – elektroinžinier. Tu som si uvedomil, že za stoličku sa hanbiť nemusím. Hanbiť sa musí majster, ktorý videl ako som sa trápil. Videl moju nemohúcnosť a ťažkopádny prístup k výrobe produktu a jeho konečnému zhotoveniu. Hanbiť sa musí za každý posmešok a utrúsenú poznámku v neprospech toho, čo by ON dokázal sto krát lepšie.

A preto Vám milá redakčná rada patrí obdiv za lásku a entuziazmus, s ktorými pripravujete Váš občasník, prostredníctvom ktorého sa snažíte NÁS – uponáhľaných Králičanov informovať o dianí, ktoré si v obci mnohokrát ani nevšimneme. Z osobnej skúsenosti viem, že za Vašu prácu dostanete viac karhania a výčitiek, než pochvaly či poďakovania. Občas sa Vám dostane zadosťučinenia, ktoré je tou potrebnou energiou pre Vašu ďalšiu záslužnú prácu. Týmto mojím listom by som Vám chcel tú energiu nie len dodať ale tiež pomôcť Vám využiť ju efektívnejšie.  Hlavne by som však chcel vyprovokovať VÁS milí Králičania k zamysleniu sa, či i vďaka Vám by nemohol život v našej obci byť oveľa lepší a závidenia hodnejší.

Nie som odborník na všetko a nikto z Vás ním nie je. Ako sa spieva v jednej z Verichových pesničiek: „... ten umí to  a tenhle tohle a dohromady uděláme toho moc ...“ tak i ja si myslím, že ak každý jeden z nás aspoň trošku prispeje k spoločnému dielu, stanú sa Králiky tým najkrajším miestom na svete. A keďže treba v prvom rade začať u seba, rozhodol som sa pomôcť redakčnej rade občasníku Králičan otvorením ich jednoduchej www stránky, ktorú nájdete na adrese: www.kralican.szm.sk. Je to pomoc nie len  pre redakčnú radu ale hlavne pre Vás milí spoluobčania, ktorí rovnako ako Ja nemáte čas behať po poštových úradoch a odbiehať od svojej práce. Určite nikomu z Vás nebude robiť problém občas si „odskočiť“  na stránku, ktorá informuje o živote v našej obci. Ja týmto listom dávam prísľub nie len redakčnej rade ale tiež Vám, milí spoluobčania, že s  údržbou tejto stránky a napĺňaním jej obsahu budem nápomocný až do okamžiku, kedy niekto práve z Vás sa nepridá urobiť ju kvalitnejšiu, reprezentatívnejšiu a hlavne dynamickejšiu.

Alebo že by ste požadovali jej zrušenie?

Takže zatiaľ Vás všetkých srdečne  pozdravujem a dovidenia.

Peter Jahn, Králiky 158

V Banskej Bystrici 15.4.2009